Ako sa s-pozorovať
Gratulujem! Zvládla si ďalší náročný týždeň!
Neboli to samé dúhy a jednorožce, ale dala si to! Stavím sa, že by si chcela, aby bol ďalší týždeň ešte lepší. Ako to môžeme urobiť?
Aj takto sa k sebe v piatky večer prihováram. Som priaznivcom rýchlych a funkčných zlepšovákov. Jedným z mojich obľúbených je takéto s-pozorovanie seba samej.
Nie, nemyslím tým doslovné pozorovanie sa v zrkadle a opakovanie mantry „vek je dar, ktorý býva mnohým odopretý“. Aj keď priznávam sa…aj to občas pomáha.
Mám na mysli preskúmavanie mojich myšlienok, emócií, slov a akcií či ne-akcií za ostatný týždeň. Som so sebou spokojná, alebo, keby som mala možnosť, urobila by som niečo inak?
Často mi hneď napadne kopec vecí, ktoré by sa dali urobiť lepšie. Nie je to vždy príjemné. Niekedy je to úsmevné či trpko-vtipné. Niekedy je to vyslovene nepríjemné a boľavé.
Odvaha konfrontovať vlastnú omylnosť a boľavosť mi však umožňuje jednu dôležitú službu – poskytnutie si spätnej väzby.
Nie vždy je “po ruke” niekto, kto je ochotný a schopný dať mi kvalitný feedback. Kvalitu zabezpečuje obyčajne to, že poskytovateľovi na mne záleží a vie ako ho doručiť umne, v pravý čas a s citom.
Ja som “po ruke” vždy a myslím to so sebou dobre.
Som teda najvhodnejším kandidátom na “ofídbekovanie sa”. Špeciálne, keď utíšim svojho vnútorného kritika a pripomeniem mu, že súčaťou spätnej väzby je aj srdečné ocenenie (sa).
Spätná väzba a seba-reflexia sú kľúčové pre rozvíjanie sa a dozrievanie. Umožňujú nám učiť sa z našich skúseností a integrovať ich, aby sme neopakovali dokolečka tie isté, viac či menej funkčné, stratégie.
Ak ťa zaujíma „prečo a ako“ pozri si napr. niečo o Gibbsovom cykle reflexie tu.
Je zaujímavé, že napriek tomu, čo vieme o tom ako sa ľudia učia, v mnohých kultúrach je stále považované za „márnivé“ alebo „zlé“ príliš o sebe premýšľať.
Obzvlášť u žien, ktorým sa často hovorí, aby mysleli hlavne na ostatných. Kvôli kultúrnym alebo výchovným vplyvom a iným dôvodom preto pre mnohých nie je sebareflexia alebo seba s-pozorovanie intuitívnou zručnosťou. Dobrou správou je, že sa dá relatívne ľahko naučiť a rozvíjať.
Áno, niekedy to bude bolestivé. Väčšina z nás ešte nie je dokonalá, no nepohodlie je cenou za učenie sa od nášho najlepšieho (a zároveň najlacnejšieho 😋) učiteľa – od nás samých.
Ak chceš vo svojom živote viac skvelých zážitkov a chceš vidieť zmeny, pusti sa do seba s-pozorovania.
Vezmi si deku, pero a papier (ak bol týždeň naozaj náročný, možno aj krabičku vreckoviek a čokoládu), pošli ostatných preč a buď sama so sebou odvážne úprimná.
Aké sú tvoje odpovede na tieto otázky:
- Čo som tento týždeň urobil/a fakt dobre?
- Za čo si zaslúžim ocenenie?
- Čo nabudúce urobím lepšie alebo inak?
- V čom si so sebou zaslúžim mať súcit?
- V čom by som potreboval/a podporu, radu alebo pomoc?
- Aké sú moje ciele na budúci týždeň?
- Ako si môžem pomôcť dosiahnuť tieto ciele?
Veľmi dôležitou súčasťou tejto práce je nedovoliť svojmu “vnútornému kritikovy”, aby bol “príliš” a aby sa sebareflexia nezmenila na bezohľadnú sebakritiku.
Robila si to najlepšie, čo si v danom čase a s danými zdrojmi mohla.
Ak sa aj niečo nepodarilo, urobila si tiež veľa skvelých vecí a zaslúžiš si vlastnú pochvalu, lásku a uznanie. Súčasťou procesu sebareflexie je aj priznať a dovoliť si pocítiť to.
Nevynechávaj preto odpoveď na prvú otázku a snaž sa ku každému “nepodarku” napísať na revanš aj 3-6 dobrých vecí, za ktoré si zaslúžiš “palec hore”.
Tak čo myslíš? Dáš tomu šancu? Trvá to len 10 minút a výsledky sú zaručené.
Add A Comment